Blog | 29.06.2023
Hudobné svety českej Viedne
Autor: Zita Skořepová
Začiatkom roka vyšla v pražskom vydavateľstve Koniasch Latin Press kniha “Hudobné svety českej Viedne. Menšina a identita v 21. storočí“, ktorá sa zameriava na hudobné a tanečné aktivity českej menšiny vo Viedni. Autorka Zita Skořepová, vedecká pracovníčka Etnologického ústavu Akadémie vied ČR, sa s nami podelila o svoje osobné dojmy z knihy a z jej vzniku.
Keď sme v roku 2010 mali spoločný seminár s viedenskými kolegami na Fakulte humanitných vied Karlovej univerzity v Prahe, popredná rakúska etnomuzikologička, profesorka Ursula Hemetek, sa počas našej diskusie zmienila o českej menšine vo Viedni. Nikto z jej študentov však nerobil žiadny výskum o Čechoch vo Viedni. V tom čase mi táto problematika nebola úplne cudzia, keďže som práve dokončoval svoju magisterskú prácu o hudobných aktivitách zahraničných komunít v Českej republike.
Do Viedne som prvýkrát prišiel v roku 2011 za účelom predbežného výskumu a odvtedy sa sem pravidelne vraciam až dodnes ako vedecký pracovník Ústavu etnológie SAV. Od začiatku môj výskum nesledoval predstaviteľov konkrétneho hudobného štýlu alebo žánru. Pri terénnom výskume, ktorý zahŕňal pozorovanie rôznych hudobných a tanečných podujatí a rozhovory s ich hlavnými aktérmi, som sa zamýšľala nad otázkami so širšou spoločenskou relevanciou: Čo môže hudba a tanec znamenať pre Čechov vo Viedni vzhľadom na ich odlišnú situovanosť a väzby na české korene?
Chcel som preskúmať životné príbehy a podobu súčasného života a významy hudby a tanca medzi starousadlíkmi, bývalými utečencami a emigrantmi z Československa a ľuďmi, ktorí prišli do Rakúska len pred niekoľkými rokmi. Snažil som sa nevynechať tretiu a ďalšiu generáciu potomkov Čechov vo Viedni, ktorí sú v Rakúsku doma a ktorých hudobné aktivity nie sú prednostne zamerané na menšinové publikum.
Ako na jeden z prvých spolkov som obrátil pozornosť na Školský spolok Komenský. Zaujal ma fenomén reprezentačných a maturitných plesov, kde som s úžasom sledoval nielen tanečné vystúpenia Českej besedy, ale aj ostatný program. Vedenie Komenského školy a konkrétni učitelia boli ústretoví a mal som možnosť nahliadnuť do hudobných tried na všeobecnej škole a na gymnáziu. V knihe sa tak venujem nielen meniacim sa podobám hudobnej výchovy na Komenského školách v historickom kontexte, ale aj otázke, čo môže hudobná výchova povedať dnes o vzťahu k českej kultúre a Česku (v mnohých prípadoch žiakov a učiteľov ako krajine pôvodu dokonca niektorých predkov) a ako funguje škola v prostredí dnešného Rakúska a multikultúrnej Viedne? Okrem iných spolkov a ich aktivít sa kniha venuje viedenskému Sokoliu a najmä fenoménu Moravských hodov, revitalizovanej speváckej skupine Lumír a napokon nebývalému vzostupu počtu a významu folklórnej skupiny Marjánka.
Kniha mapuje hudobné a tanečné aktivity najmä z obdobia rokov 2012 – 2022, vrátane kapitoly o dnes už nešťastne zaniknutom klube Nachtasyl. Z výskumu vyplýva, že Nachtasyl bol nielen miestom stretávania a produkcie českých exulantov a mnohých chartistov, ale svojho času poskytoval útočisko aj predstaviteľom rakúskej alternatívnej hudobnej kultúry. Niektorí predstavitelia najmladšej generácie Čechov vo Viedni reflektovali svoju českú identitu aj prostredníctvom vzťahu k tomuto podniku.
Musím sa priznať, že výskum vo Viedni bol pre mňa nesmierne zaujímavý, ale aj osobne veľmi obohacujúci, pretože som si vypočula mnoho biografických rozprávaní o jedinečných a rôznorodých osudoch a spoznala som rozmanitosť českej menšiny, ktorú sa monografia snaží zachytiť aspoň v najvýraznejších kontúrach a so zameraním na hudbu a tanec vo vzťahu k českej identite a migrácii podmienenej rôznymi dôvodmi.
Kniha je určená nielen záujemcom o oblasť etnomuzikológie, migračných a diasporálnych štúdií a sociokultúrnej antropológie/etnológie vo všeobecnosti. Priblížením momentov z konkrétnych udalostí a predstavením ich hlavných aktérov chce osloviť aj širšiu verejnosť zaujímajúcu sa o život a kultúru súčasných zahraničných Čechov.
