Hudobn\u00e9 svety \u010deskej Viedne. Men\u0161ina a identita v 21. storo\u010d\u00ed<\/a>", ktor\u00e1 sa zameriava na hudobn\u00e9 a tane\u010dn\u00e9 aktivity \u010deskej men\u0161iny vo Viedni. Autorka Zita Sko\u0159epov\u00e1, vedeck\u00e1 pracovn\u00ed\u010dka Etnologick\u00e9ho \u00fastavu Akad\u00e9mie vied \u010cR, sa s nami podelila o svoje osobn\u00e9 dojmy z knihy a z jej vzniku.<\/strong><\/p>\nKe\u010f sme v roku 2010 mali spolo\u010dn\u00fd semin\u00e1r s viedensk\u00fdmi kolegami na Fakulte humanitn\u00fdch vied Karlovej univerzity v Prahe, popredn\u00e1 rak\u00faska etnomuzikologi\u010dka, profesorka Ursula Hemetek, sa po\u010das na\u0161ej diskusie zmienila o \u010deskej men\u0161ine vo Viedni. Nikto z jej \u0161tudentov v\u0161ak nerobil \u017eiadny v\u00fdskum o \u010cechoch vo Viedni. V tom \u010dase mi t\u00e1to problematika nebola \u00faplne cudzia, ke\u010f\u017ee som pr\u00e1ve dokon\u010doval svoju magistersk\u00fa pr\u00e1cu o hudobn\u00fdch aktivit\u00e1ch zahrani\u010dn\u00fdch komun\u00edt v \u010ceskej republike.<\/p>\n
Do Viedne som prv\u00fdkr\u00e1t pri\u0161iel v roku 2011 za \u00fa\u010delom predbe\u017en\u00e9ho v\u00fdskumu a odvtedy sa sem pravidelne vraciam a\u017e dodnes ako vedeck\u00fd pracovn\u00edk \u00dastavu etnol\u00f3gie SAV. Od za\u010diatku m\u00f4j v\u00fdskum nesledoval predstavite\u013eov konkr\u00e9tneho hudobn\u00e9ho \u0161t\u00fdlu alebo \u017e\u00e1nru. Pri ter\u00e9nnom v\u00fdskume, ktor\u00fd zah\u0155\u0148al pozorovanie r\u00f4znych hudobn\u00fdch a tane\u010dn\u00fdch podujat\u00ed a rozhovory s ich hlavn\u00fdmi akt\u00e9rmi, som sa zam\u00fd\u0161\u013eala nad ot\u00e1zkami so \u0161ir\u0161ou spolo\u010denskou relevanciou: \u010co m\u00f4\u017ee hudba a tanec znamena\u0165 pre \u010cechov vo Viedni vzh\u013eadom na ich odli\u0161n\u00fa situovanos\u0165 a v\u00e4zby na \u010desk\u00e9 korene?<\/p>\n
Chcel som presk\u00fama\u0165 \u017eivotn\u00e9 pr\u00edbehy a podobu s\u00fa\u010dasn\u00e9ho \u017eivota a v\u00fdznamy hudby a tanca medzi starousadl\u00edkmi, b\u00fdval\u00fdmi ute\u010dencami a emigrantmi z \u010ceskoslovenska a \u013eu\u010fmi, ktor\u00ed pri\u0161li do Rak\u00faska len pred nieko\u013ek\u00fdmi rokmi. Sna\u017eil som sa nevynecha\u0165 tretiu a \u010fal\u0161iu gener\u00e1ciu potomkov \u010cechov vo Viedni, ktor\u00ed s\u00fa v Rak\u00fasku doma a ktor\u00fdch hudobn\u00e9 aktivity nie s\u00fa prednostne zameran\u00e9 na men\u0161inov\u00e9 publikum.<\/p>\n
Ako na jeden z prv\u00fdch spolkov som obr\u00e1til pozornos\u0165 na \u0160kolsk\u00fd spolok Komensk\u00fd. Zaujal ma fenom\u00e9n reprezenta\u010dn\u00fdch a maturitn\u00fdch plesov, kde som s \u00fa\u017easom sledoval nielen tane\u010dn\u00e9 vyst\u00fapenia \u010ceskej besedy, ale aj ostatn\u00fd program. Vedenie Komensk\u00e9ho \u0161koly a konkr\u00e9tni u\u010ditelia boli \u00fastretov\u00ed a mal som mo\u017enos\u0165 nahliadnu\u0165 do hudobn\u00fdch tried na v\u0161eobecnej \u0161kole a na gymn\u00e1ziu. V knihe sa tak venujem nielen meniacim sa podob\u00e1m hudobnej v\u00fdchovy na Komensk\u00e9ho \u0161kol\u00e1ch v historickom kontexte, ale aj ot\u00e1zke, \u010do m\u00f4\u017ee hudobn\u00e1 v\u00fdchova poveda\u0165 dnes o vz\u0165ahu k \u010deskej kult\u00fare a \u010cesku (v mnoh\u00fdch pr\u00edpadoch \u017eiakov a u\u010dite\u013eov ako krajine p\u00f4vodu dokonca niektor\u00fdch predkov) a ako funguje \u0161kola v prostred\u00ed dne\u0161n\u00e9ho Rak\u00faska a multikult\u00farnej Viedne? Okrem in\u00fdch spolkov a ich aktiv\u00edt sa kniha venuje viedensk\u00e9mu Sokoliu a najm\u00e4 fenom\u00e9nu Moravsk\u00fdch hodov, revitalizovanej spev\u00e1ckej skupine Lum\u00edr a napokon neb\u00fdval\u00e9mu vzostupu po\u010dtu a v\u00fdznamu folkl\u00f3rnej skupiny Marj\u00e1nka.<\/p>\n
Kniha mapuje hudobn\u00e9 a tane\u010dn\u00e9 aktivity najm\u00e4 z obdobia rokov 2012 \u2013 2022, vr\u00e1tane kapitoly o dnes u\u017e ne\u0161\u0165astne zaniknutom klube Nachtasyl. Z v\u00fdskumu vypl\u00fdva, \u017ee Nachtasyl bol nielen miestom stret\u00e1vania a produkcie \u010desk\u00fdch exulantov a mnoh\u00fdch chartistov, ale svojho \u010dasu poskytoval \u00fato\u010disko aj predstavite\u013eom rak\u00faskej alternat\u00edvnej hudobnej kult\u00fary. Niektor\u00ed predstavitelia najmlad\u0161ej gener\u00e1cie \u010cechov vo Viedni reflektovali svoju \u010desk\u00fa identitu aj prostredn\u00edctvom vz\u0165ahu k tomuto podniku.<\/p>\n
Mus\u00edm sa prizna\u0165, \u017ee v\u00fdskum vo Viedni bol pre m\u0148a nesmierne zauj\u00edmav\u00fd, ale aj osobne ve\u013emi obohacuj\u00faci, preto\u017ee som si vypo\u010dula mnoho biografick\u00fdch rozpr\u00e1van\u00ed o jedine\u010dn\u00fdch a r\u00f4znorod\u00fdch osudoch a spoznala som rozmanitos\u0165 \u010deskej men\u0161iny, ktor\u00fa sa monografia sna\u017e\u00ed zachyti\u0165 aspo\u0148 v najv\u00fdraznej\u0161\u00edch kont\u00farach a so zameran\u00edm na hudbu a tanec vo vz\u0165ahu k \u010deskej identite a migr\u00e1cii podmienenej r\u00f4znymi d\u00f4vodmi.<\/p>\n
Kniha je ur\u010den\u00e1 nielen z\u00e1ujemcom o oblas\u0165 etnomuzikol\u00f3gie, migra\u010dn\u00fdch a diaspor\u00e1lnych \u0161t\u00fadi\u00ed a sociokult\u00farnej antropol\u00f3gie\/etnol\u00f3gie vo v\u0161eobecnosti. Pribl\u00ed\u017een\u00edm momentov z konkr\u00e9tnych udalost\u00ed a predstaven\u00edm ich hlavn\u00fdch akt\u00e9rov chce oslovi\u0165 aj \u0161ir\u0161iu verejnos\u0165 zauj\u00edmaj\u00facu sa o \u017eivot a kult\u00faru s\u00fa\u010dasn\u00fdch zahrani\u010dn\u00fdch \u010cechov.<\/p>\n
<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Autor: Zita Sko\u0159epov\u00e1 Za\u010diatkom roka vy\u0161la v pra\u017eskom vydavate\u013estve Koniasch Latin Press kniha "Hudobn\u00e9 svety \u010deskej Viedne. Men\u0161ina a identita v 21. storo\u010d\u00ed", ktor\u00e1 sa zameriava na hudobn\u00e9 a tane\u010dn\u00e9 aktivity \u010deskej men\u0161iny vo Viedni. Autorka Zita Sko\u0159epov\u00e1, vedeck\u00e1 pracovn\u00ed\u010dka Etnologick\u00e9ho \u00fastavu Akad\u00e9mie vied \u010cR, sa s nami podelila o svoje osobn\u00e9 dojmy z knihy […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_acf_changed":false,"footnotes":""},"categories":[4],"class_list":["post-27115","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-aktuality-sk"],"acf":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.marjanka.at\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/27115","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.marjanka.at\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.marjanka.at\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.marjanka.at\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.marjanka.at\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=27115"}],"version-history":[{"count":9,"href":"https:\/\/www.marjanka.at\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/27115\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":27134,"href":"https:\/\/www.marjanka.at\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/27115\/revisions\/27134"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.marjanka.at\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=27115"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.marjanka.at\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=27115"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}