{"id":27047,"date":"2022-08-08T10:30:48","date_gmt":"2022-08-08T08:30:48","guid":{"rendered":"https:\/\/www.marjanka.at\/aktuality-sk\/wiener-festwochen-eroeffnet-heuer-ein-dokumentarfilm-ueber-das-unbekannte-tschechische-und-slowakische-wien\/"},"modified":"2025-07-23T11:09:20","modified_gmt":"2025-07-23T09:09:20","slug":"tohtorocne-wiener-festwochen-otvori-dokumentarny-film-o-ne-znamej-ceskej-a-slovenskej-viedni","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.marjanka.at\/sk\/aktuality-sk\/tohtorocne-wiener-festwochen-otvori-dokumentarny-film-o-ne-znamej-ceskej-a-slovenskej-viedni\/","title":{"rendered":"Tohtoro\u010dn\u00e9 Wiener Festwochen otvor\u00ed dokument\u00e1rny film o (ne) zn\u00e1mej \u010deskej a slovenskej Viedni"},"content":{"rendered":"

Autor: Pavla Ra\u0161nerov\u00e1<\/p>\n

S pani re\u017eis\u00e9rkou som sa stretla pri nat\u00e1\u010dan\u00ed kulin\u00e1rskych sc\u00e9n, v ktor\u00fdch za\u017eiarila \u010dlenka n\u00e1\u0161ho zdru\u017eenia Monika Caudr. Za jeden de\u0148 nat\u00e1\u010dania stihla pripravi\u0165 napr\u00edklad kysnut\u00e9 buchty s d\u017eemom, kysnut\u00e9 kol\u00e1\u010de s prekvapen\u00edm, v\u00fdborn\u00fd orechov\u00fd kol\u00e1\u010d \u010di bryndzov\u00e9 pirohy. Recept na kysnut\u00e9 cesto z\u00edskala Monika od svojej mamy, ktor\u00e1 bola v\u00fdbornou pek\u00e1rkou aj kuch\u00e1rkou. Spom\u00edna si na skvel\u00e9 buchty, makov\u00e9, orechov\u00e9 \u010di \u0161koricov\u00e9 ro\u017eky, ktor\u00e9 piekla pre svoje deti. Jej star\u00e1 mama bola tie\u017e skvel\u00e1 kuch\u00e1rka. Monika Caudr hovor\u00ed:<\/strong><\/p>\n

\u201eKe\u010f sme sa p\u00fdtali, ako dlho mus\u00edme ru\u010dne miesi\u0165 cesto na buchty, povedala: poke\u013e nebudze z hredy kapkac (to je v\u00fdchodniarsky: k\u00fdm to z plaf\u00f3nu neodkvapk\u00e1). Trvalo n\u00e1m ve\u013emi dlho, k\u00fdm sme pochopili, \u010do to znamen\u00e1.\u201c<\/p><\/blockquote>\n

\"\"Re\u017eis\u00e9rka Lackenberger v rozhovore s Monikou Caudr<\/p>\n

Treba doda\u0165, \u017ee cel\u00fd marat\u00f3n pe\u010denia a varenia by sa nezaobi\u0161iel bez Martiny Canovej, ktor\u00e1 t\u00edmu\u00a0Kreativl\u00f6sung und Filmproduktions GmbH<\/strong><\/a>\u00a0na toto kuch\u00e1rske podujatie zapo\u017ei\u010dala svoju kuchy\u0148u a priestory.<\/p>\n

\"\"T\u00edm spolo\u010dnosti Kreativl\u00f6sung und Filmproduktions GmbH nat\u00e1\u010dal viac ako 12 hod\u00edn v s\u00eddle zdru\u017eenia kulin\u00e1rskej sc\u00e9ny<\/p>\n

Nie som ve\u013ek\u00fd pek\u00e1r, tak som aspo\u0148 pom\u00e1hal Miroslave Buchwaldovej s pr\u00edpravou medzi receptami, ktor\u00e1 si jeden recept aj strihla na kameru. Anita Lackenbergerov\u00e1 sa bude te\u0161i\u0165, \u017ee svoj\u00edm dokumentom o viedensk\u00fdch \u010cechoch prinesie do sveta viac otvorenosti. \u010cesk\u00fd charakter Viedne je rak\u00faskej spolo\u010dnosti viac ne\u017e bl\u00edzky, ale z\u00e1rove\u0148 v niektor\u00fdch oh\u013eadoch u\u017e ve\u013emi vzdialen\u00fd, a pr\u00e1ve t\u00fato pomyseln\u00fa "bari\u00e9ru" chce Lackenbergerov\u00e1 svoj\u00edm dielom necha\u0165 padn\u00fa\u0165.<\/p>\n

\"\"Mirka Buchwaldov\u00e1 a ja sme cel\u00fd \u010das asistovali Monike<\/p>\n

Pani re\u017eis\u00e9rko, ako ste pri\u0161li na n\u00e1pad venova\u0165 jeden z va\u0161ich \u010fal\u0161\u00edch dokumentov t\u00e9me \u010cechov\u00a0 vo Viedni?<\/h3>\n

Dalo by sa poveda\u0165, \u017ee tu existuje ist\u00fd m\u00fdtus, a t\u00fdm je "\u010desk\u00e1 kuch\u00e1rka". R\u00e1d o nej prem\u00fd\u0161\u013eam v tom zmysle, \u017ee je to svoj\u00edm sp\u00f4sobom aj trochu hist\u00f3rie okolo roku 1900 a pojmu \u010desk\u00e1 oblas\u0165, hoci v tom \u010dase tu samozrejme \u017eili aj Moravania a Slov\u00e1ci. Pre m\u0148a bolo ve\u013emi podstatn\u00e9, \u017ee existuje tento m\u00fdtus o \u013eu\u010foch, ktor\u00ed maj\u00fa in\u00fa n\u00e1rodnos\u0165 a s\u00fa vo Viedni ve\u013emi silne zast\u00fapen\u00ed. A dodnes je tento m\u00fdtus kuch\u00e1rov z \u010ciech st\u00e1le \u017eiv\u00fd. V skuto\u010dnosti tam boli \u010desk\u00ed, moravsk\u00ed a slovensk\u00ed kuch\u00e1ri. Viedensk\u00e1 dom\u00e1cnos\u0165 je \u0161peci\u00e1lna kuchy\u0148a. Je zn\u00e1me, \u017ee Viede\u0148 bola po\u010das monarchie druh\u00fdm najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm \u010desk\u00fdm hlavn\u00fdm mestom. P\u00f4sobilo tu siln\u00e9 politick\u00e9 hnutie, napr\u00edklad T. G. Masaryk, ktor\u00fd bol ve\u013emi akt\u00edvny v cis\u00e1rskej rade. Ve\u013emi na m\u0148a zap\u00f4sobil divadeln\u00fd re\u017eis\u00e9r z Josefstadtu Franz Pokorny, ktor\u00fd poch\u00e1dzal z \u010ciech a ktor\u00fd silne ovplyv\u0148oval kult\u00farne dianie vo Viedni. Alebo si zoberme Dvorn\u00fa operu, v ktorej v druhej polovici 19. storo\u010dia p\u00f4sobilo viacero spev\u00e1kov z dne\u0161nej \u010ceskej republiky. A to v\u0161etko potom preru\u0161il rok 1918 alebo obdobie kr\u00e1tko predt\u00fdm. Ako v\u0161ak vid\u00edme, existuj\u00fa \u010dasti spolo\u010dnej kult\u00farnej hist\u00f3rie Viedne, ktor\u00e9 maj\u00fa siln\u00e9 korene v dne\u0161n\u00fdch susedn\u00fdch krajin\u00e1ch: v \u010ceskej republike a na Slovensku.<\/p>\n

Ktor\u00e9 oblasti \u017eivota v \u010deskej Viedni boli pre v\u00e1s vo filme podstatn\u00e9?<\/h3>\n

Mysl\u00edm, \u017ee n\u00e1zov n\u00e1\u0161ho dokumentu to vystihuje ve\u013emi dobre: "Buchteln. Ziegeln. Polka \u2013 Das b\u00f6hmische Wien" Je to v\u0161eobj\u00edmaj\u00face, \u010do tu \u010cesi kedysi vytv\u00e1rali a d\u00e1 sa poveda\u0165 \u2013 je to zn\u00e1me aj dnes. Jeden aspekt je kuchy\u0148a, potom je tu, povedzme, prolet\u00e1rsky aspekt. Spome\u0148me si na takzvan\u00fdch \u010desk\u00fdch mur\u00e1rov, ktor\u00ed sa zasl\u00fa\u017eili o to, \u017ee sa Viede\u0148 stala metropolou. Z\u00e1rove\u0148 m\u00f4\u017eeme hovori\u0165 o kult\u00farnom dedi\u010dstve, ktor\u00e9 je silne zakorenen\u00e9 v hudbe. Ale je tu aj siln\u00e9 politick\u00e9 dedi\u010dstvo, ktor\u00e9 je tie\u017e spojen\u00e9 s architekt\u00farou. Mnoh\u00ed z vtedaj\u0161\u00edch architektov poch\u00e1dzali z dne\u0161nej \u010ceskej republiky. Vezmime si napr\u00edklad Ringstra\u00dfe. Vo Viedni n\u00e1jdeme aj \u010desk\u00e9 \u0161kolstvo, ale aj spolky, ktor\u00e9 vznikli v roku 1870 a s\u00fa dodnes ve\u013emi akt\u00edvne. Mimo \u010deskej a slovenskej komunity existuje, \u017eia\u013e, nie ve\u013emi zn\u00e1ma sc\u00e9na, ktorej korene siahaj\u00fa 150 rokov dozadu.<\/p>\n

Jednotliv\u00e9 streleck\u00e9 dni v\u00e1m umo\u017enili bli\u017e\u0161ie spozna\u0165 \u010desk\u00fa a slovensk\u00fa men\u0161inu, ako by ste op\u00edsali t\u00fato spolupr\u00e1cu?<\/h3>\n

Ako Dolnoraku\u0161anka som pracovala na nieko\u013ek\u00fdch filmoch, ktor\u00e9 sme nakr\u00facali v \u010ceskej republike a na Slovensku. Nakr\u00fatili sme jeden ve\u013ek\u00fd film o roku 1918 na hranici medzi Gm\u00fcndom a \u010cesk\u00fdmi Velenicami. Nie je to teda pre m\u0148a prv\u00fd projekt, v ktorom sa sna\u017e\u00edm tento kult\u00farny priestor znovu prepoji\u0165. Predov\u0161etk\u00fdm ma te\u0161\u00ed, \u017ee je to teraz mo\u017en\u00e9 realizova\u0165 vo Viedni. Tam je t\u00e1to\u00a0 kapitola hist\u00f3rie st\u00e1le silne pr\u00edtomn\u00e1 za prim\u00e1tora Karla Luegera, ktor\u00fd sa sna\u017eil zachova\u0165 \u010disto nemeck\u00fd charakter mesta. K tomu treba e\u0161te doda\u0165 \u2013 ani Praha nebola len \u010deskojazy\u010dn\u00e1, mala aj svoju nemeck\u00fa tv\u00e1r. Mysl\u00edm si, \u017ee najm\u00e4 v dne\u0161nej Eur\u00f3pe sa mus\u00edme orientova\u0165 smerom k spolo\u010dn\u00fdm \u010drt\u00e1m. St\u00e1le tu m\u00e1me kus spolo\u010dnej hist\u00f3rie. Je tu, samozrejme, ve\u013ea zlomov, ktor\u00e9 potom v\u0161etko vrhaj\u00fa do menej jasn\u00e9ho svetla, ale mus\u00edme sa pozera\u0165 na to spolo\u010dn\u00e9, kraj\u0161ie.<\/p>\n

Ak\u00e9 miesta spojen\u00e9 s \u010deskou hist\u00f3riou ste nav\u0161t\u00edvili vo Viedni s kamerou?<\/h3>\n

Napr\u00edklad Palais Lobkowitz, dne\u0161n\u00e9 Rak\u00faske divadeln\u00e9 m\u00fazeum, kde n\u00e1jdeme Beethovenovu s\u00e1lu, je \u00faplne fantastick\u00e9. Bol tam sal\u00f3n, v ktorom vystupoval nielen samotn\u00fd Beethoven, ale v 19. storo\u010d\u00ed sa tam stret\u00e1vala \u00a0hudobn\u00e1 sc\u00e9na z celej Viedne. \u010eal\u0161\u00edm pr\u00edkladom je budova \u010desk\u00e9ho ve\u013evyslanectva v 14. obvode. Architekt Josef Hl\u00e1vka na m\u0148a urobil ve\u013ek\u00fd dojem. Presl\u00e1vil sa Dvornou operou vo Viedni, a ak p\u00f4jdete \u010falej po Ringstra\u00dfe, ur\u010dite naraz\u00edte na budovu dne\u0161n\u00e9ho OPEC-u, ktor\u00e1 je tie\u017e jeho dielom. Ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu pre m\u0148a zohr\u00e1vaj\u00fa viacjazy\u010dn\u00e9 \u0161koly a tie\u017e \u0161kola Komensk\u00e9ho. Jej zalo\u017eenie siaha do 19. storo\u010dia, ke\u010f sa u\u017e o mnoh\u00fdch veciach prem\u00fd\u0161\u013ealo dopredu. Dnes je asi op\u00e4\u0165 d\u00f4le\u017eit\u00e1 my\u0161lienka, aby sme v\u0161etci vyrastali v duchu, v ktorom vid\u00edme zjednoten\u00fa a integrovan\u00fa Eur\u00f3pu viac ne\u017e len pri poh\u013eade na n\u00e1rodnos\u0165. Nat\u00e1\u010dali sme aj vo Favoritene a \u010deskom Pr\u00e1tri, boli sme vo Floridsdorfe. Je to\u013eko miest, pri ktor\u00fdch si poviete: wow, ako je mo\u017en\u00e9, \u017ee sme o tom nevedeli alebo sme na to dokonca zabudli.<\/p>\n

\"\"Nat\u00e1\u010danie ve\u010dernej sc\u00e9ny v \u010ceskom Pr\u00e1tri<\/p>\n

Na z\u00e1ver by ma e\u0161te zauj\u00edmalo, ako sa v\u00e1m vo filme podarilo prepoji\u0165 minulos\u0165 so s\u00fa\u010dasnos\u0165ou?<\/h3>\n

V historick\u00fdch dokumentoch je v\u017edy potrebn\u00e9, aby div\u00e1k c\u00edtil ur\u010dit\u00fd z\u00e1van s\u00fa\u010dasnosti. Te\u0161\u00ed ma, ke\u010f po otvoren\u00ed Wiener Festwochen a po zhliadnut\u00ed m\u00f4jho dokumentu niekto prech\u00e1dza okolo Rak\u00faskeho divadeln\u00e9ho m\u00fazea a mysl\u00ed si, \u017ee to bol kedysi \u010desk\u00fd pal\u00e1c. Rovnako ma pote\u0161\u00ed, ke\u010f sa \u013eudia dozvedia, \u017ee existuje divadeln\u00fd spolok, ktor\u00fd bol zalo\u017een\u00fd v roku 1870 a dodnes je ve\u013emi akt\u00edvny. Alebo ak si spomen\u00fa, \u017ee \u013dudov\u00e1 opera sa hojne hrala a spievala v \u010de\u0161tine. Mnoh\u00e9 \u010dasti tejto hist\u00f3rie sa z povedomia vytratili a\u017e v posledn\u00fdch rokoch. Je to naozaj r\u00fdchly v\u00fdvoj. Ve\u013emi ma dojalo, ke\u010f som nav\u0161t\u00edvil \u010desk\u00fd divadeln\u00fd spolok a vn\u00edmal, s akou l\u00e1skou ju uchov\u00e1vaj\u00fa a s akou ve\u013ekorysos\u0165ou sa \u010dlovek zap\u00e1ja, napr\u00edklad ke\u010f sme nakr\u00facali na koloto\u010doch v \u010ceskom Pr\u00e1tri. Je to v\u0161etko kus viedenskej hist\u00f3rie. Rodina Kolarekovcov v re\u0161taur\u00e1cii Schweizerhaus \u2013 t\u00fato re\u0161taur\u00e1ciu pozn\u00e1 ka\u017ed\u00fd, ale jej hist\u00f3riu u\u017e nikto. Vo filme to s\u00edce nie je, ale po\u010das druhej svetovej vojny tu boli siln\u00e9 perzek\u00facie. Je tu nie\u010do, \u010do je pod\u013ea m\u0148a d\u00f4le\u017eit\u00e9 pre n\u00e1s v\u0161etk\u00fdch: vedie\u0165, odkia\u013e poch\u00e1dzame.<\/p>\n

\"\"Spolo\u010dn\u00e1 fotografia filmov\u00e9ho \u0161t\u00e1bu s majite\u013eom re\u0161taur\u00e1cie Schweizerhaus Karlom Kola\u0159\u00edkom a skupinou komparzistov z radov \u010deskej men\u0161iny<\/p>\n

\"\"Rozhovor viedla Pavla Ra\u0161nerov\u00e1 a z nem\u010diny ho prelo\u017eila za Marjanku.<\/em><\/p>\n

Cel\u00fd rozhovor si m\u00f4\u017eete vypo\u010du\u0165\u00a0v men\u0161inovom vysielan\u00ed ORF<\/a>. Dokument\u00e1rny film "Buchteln. Ziegeln. Polka \u2013 Das b\u00f6hmische Wien" n\u00e1jdete\u00a0online v arch\u00edve<\/a>\u00a03SAT. Okrem nat\u00e1\u010dania v s\u00eddle spolku sa Marj\u00e1nka podie\u013eala na nat\u00e1\u010dan\u00ed sc\u00e9n v \u010deskom Pr\u00e1tri, v re\u0161taur\u00e1cii Schweizerhaus a v divadelnej s\u00e1le \u0160kolsk\u00e9ho spolku Komensk\u00fd.<\/strong><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Autor: Pavla Ra\u0161nerov\u00e1 S pani re\u017eis\u00e9rkou som sa stretla pri nat\u00e1\u010dan\u00ed kulin\u00e1rskych sc\u00e9n, v ktor\u00fdch za\u017eiarila \u010dlenka n\u00e1\u0161ho zdru\u017eenia Monika Caudr. Za jeden de\u0148 nat\u00e1\u010dania stihla pripravi\u0165 napr\u00edklad kysnut\u00e9 buchty s d\u017eemom, kysnut\u00e9 kol\u00e1\u010de s prekvapen\u00edm, v\u00fdborn\u00fd orechov\u00fd kol\u00e1\u010d \u010di bryndzov\u00e9 pirohy. Recept na kysnut\u00e9 cesto z\u00edskala Monika od svojej mamy, ktor\u00e1 bola v\u00fdbornou pek\u00e1rkou […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_acf_changed":false,"footnotes":""},"categories":[4],"class_list":["post-27047","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-aktuality-sk"],"acf":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.marjanka.at\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/27047","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.marjanka.at\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.marjanka.at\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.marjanka.at\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.marjanka.at\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=27047"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.marjanka.at\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/27047\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":27053,"href":"https:\/\/www.marjanka.at\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/27047\/revisions\/27053"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.marjanka.at\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=27047"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.marjanka.at\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=27047"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}