Blog | 09.09.2022
Zákulisie nového filmu o českej a slovenskej menšine – rozhovor s režisérkou Mariou Seifertovou
Autorka: Helena Kramářová
Televízna stanica ORF čoskoro odvysiela nový dokumentárny film o českej a slovenskej menšine v Rakúsku s názvom “Wiener Melange – Nicht nur Buchteln und Powidl” [Viedenská melange – nielen buchty a fondán]. K účasti na ňom bolo prizvané aj združenie Marjánka. Všetky scény sa natáčali počas 7. ročníka koncertu nášho folklórneho súboru, takže nebola potrebná žiadna špeciálna príprava. Filmový štáb nakrútil vela scén, ale zatiaľ je záhadou, čo všetko sa objaví na televíznych obrazovkách. Samozrejme, že sa nenatáčalo len v Marjánke, na dokumente sa podieľali aj iné regionálne združenia a inštitúcie. Krátko pred premiérou filmu sa s nami režisérka Marie Seifertová podelila o svoje postrehy z natáčania.
Pani režisérka, bolo nakrúcanie filmu vaším prvým stretnutím s českou a slovenskou menšinou v Rakúsku?
Samozrejme, s českou a slovenskou menšinou som sa stretla už predtým: s priateľmi, ktorí mali českých alebo slovenských predkov alebo sami pochádzali z bývalého Československa (resp. zo samostatnej Českej republiky alebo Slovenska). Počas štúdia som poznala a navštevovala podnik Nachtasyl, ktorý už, žiaľ, nefunguje. Stretla som tam veľa zaujímavých a politicky angažovaných ľudí. Vedela som, že ide o veľmi rôznorodú menšinu, a predsa ma počas môjho výskumu prekvapilo, aké bohatstvo a predtým netušené súvislosti skrýva.
Mohli by ste nám povedať, čo chcete prostredníctvom filmu sprostredkovať divákom?
Od začiatku bolo jasné, že film nebude vzdelávací, zameraný na politiku a históriu, pretože bol naplánovaný na sobotné popoludnie. A tak sa snažíme zachytiť a priblížiť českú a slovenskú komunitu v súčasnosti. Ako jej členovia v súčasnosti žijú vo Viedni a ako ovplyvňujú jej charakter, kde sú viditeľní a čo sa deje v skrytosti. Rozsah týchto aktivít je obrovský. Navyše ide o dve národnostné menšiny, ktorým by sa mal film v ideálnom prípade venovať rovnako a ktorých najmladšiu históriu tiež nemožno nechať úplne bokom. Ako však vytvoriť portrét menšiny? Podľa môjho názoru je to možné len prostredníctvom ľudí, ktorí k nej patria. Úprimne dúfam, že sa mi podarilo vytvoriť film, ktorý všetko dôveryhodne zobrazuje, aj keď nie je možné obsiahnuť všetky ich problémy v 25 minútach vysielania.
Ako ste sa dostali k českej a slovenskej národnostnej menšine? Súvisí to s tým, že tento rok oslavujeme vo Viedni Rok Čechov a Slovákov?
Prvotný nápad na film prišiel z regionálnej sekcie ORF. Redaktorka Judith Weissenböck vie, že rada robím portréty ľudí. Preto za mnou prišla s otázkou, či by som nechcela urobiť portrét českej a slovenskej komunity. Okamžite som sa nadchla pre túto myšlienku, ale upozornila som ju, že nehovorím ani jedným z týchto dvoch jazykov. Navrhla som teda, aby sa touto úlohou poveril niekto, kto je súčasťou menšiny. Zámer bol však opačný – mal poskytnúť pohľad na menšinu zvonka. Ponuku som teda prijala a spolu s producentom Kurtom Mayerom (KURT MAYER FILM e.U.) sme sa pustili do realizácie projektu. Judith Weissenböck určite vedela, že film sa bude premietať počas Roku Čechov a Slovákov Viedeň 2022, ale bez ohľadu na to chcela zdokumentovať českú a slovenskú menšinu. Film bude prvou časťou cyklu ORF Wien so zastrešujúcim názvom “Wiener Melange” [Viedenská melanž], ktorý má ilustrovať, aké rôznorodé je toto mesto.
S akými inštitúciami a združeniami ste boli v kontakte počas natáčania? Na čo sa môžu diváci vo filme tešiť?
Na začiatku ma veľmi prekvapilo, ako dobre sú obe menšiny organizované v spolkoch a prečo sú Slováci z historického hľadiska tu a tam trochu brzdení. Bolo mi jasné, že chcem vykresliť celú komunitu prostredníctvom spolkového života. Chcem zdôrazniť, že ľudia, s ktorými som sa pri svojom výskume stretla, boli otvorení, sympatickí, múdri a veľmi angažovaní až do krajnosti. Jednou z organizácií, s ktorými som bola v kontakte, bolo Školské združenie Komenský. Tu som sa rozprávala s ing. Karlom Hanzlom, ktorý mi poskytol veľmi cenné informácie zo zákulisia menšinového života. Na tomto mieste by som sa chcela poďakovať aj Margite Jonasovej, ktorá ma v mnohom podporila svojím neuveriteľným pokojom a ústretovosťou. Natáčali sme v škole na Sebastiansplatz, v hoteli Post, v Inštitúte slavistiky Viedenskej univerzity, v Kostole svätého Karola Boromejského a vo viedenskom Prátri počas každoročného vystúpenia žiakov Komenského škôl na javisku Praterbühne.
Zaujímavé príhovory mi poskytla Helena Baslerová z Kultúrneho klubu Čechov a Slovákov v Rakúsku, ako aj koordinátorka “Roku Čechov a Slovákov vo Viedni” Ladislava Baxantová-Cejnarová. Žiaľ, nebolo možné využiť všetky nahrané rozhovory, ale vďaka nim som získala cenné informácie a za každé z týchto stretnutí som veľmi vďačná.
Veľmi na mňa zapôsobil rozhovor so Sonjou Sprengovou, ktorá je dcérou Antónie Bruchovej, odporkyne fašistického režimu. Pani Sprengová a jej vnučka Billie Rehwaldová sa zaslúžili o to, že kniha Ich war keine Heldin [Nebol som hrdina] bola začiatkom tohto roka znovu vydaná, aby neupadla do zabudnutia. Kniha je o období, keď Antonieho Bruha zajalo gestapo a strávil čas v koncentračnom tábore Ravensbrück. Bola aj sfilmovaná.
Napríklad v reštaurácii “Zur böhmischen Kuchl”. Dve viedenské rodiny – Kolářovci a Kolaříkovci – nám opäť ochotne priblížili zaujímavú rodinnú históriu. Čerešničkou na torte však bolo natáčanie výročného koncertu Marjánky (a to som zdôraznila celému filmovému štábu). V divadelnej sále školy Komenského na Sebastianplatz sme si užili veľa zábavy pri nakrúcaní. Veľmi ma potešila pružná spolupráca s vedúcou združenia Martinou Canovou a tiež to, že sme za taký krátky čas nazbierali toľko krásnych záberov.
Zažili ste počas natáčania nejaký silný moment alebo niečo, čo vás prekvapilo?
Vlastne som to už naznačila: srdečnosť všetkých ľudí, ktorých som počas natáčania stretla, na mňa urobila veľký dojem. Túto vlastnosť poznám od svojich priateľov, ktorí majú korene v Česku alebo na Slovensku, ale to, že by to mohla byť spoločná povahová črta, ma príjemne prekvapilo. Okrem toho ma potešilo, že celý filmový štáb bol všade veľmi priateľský. Výsledkom bolo, že všetci, od kameramanky cez zvukára až po vedúceho produkcie, mali vždy dobrú náladu a motiváciu. A to aj počas niektorých veľmi dlhých a čiastočne stresujúcich dní počas natáčania.
Film bude mať premiéru 24. septembra 2022 o 16:30 na ORF 2. Bude možné si film neskôr pozrieť aj online?
Film bude po premiéře k zhlédnutí ještě sedm dní v mediatéce ORF (ORF-TV-Thek: https://tvthek.orf.at).
Děkuji Vám srdečně za Váš čas a za rozhovor.
Ďakujem a prajem príjemné chvíle pri sledovaní!
Fotografie štábu počas natáčania