Blog | 20.03.2023
Tančiareň spolku Marjánka
Autor: Ivana Indiková
Spolok Marjánka sa venuje nielen aktivitám pre deti, ale vytvára aj platformu pre stretávanie sa Čechov a Slovákov pri rôznych príležitostiach. Jednou z nich je česko-slovenská tančiareň, ktorá umožňuje krajanom vo Viedni zdokonaľovať sa v tanečnom umení nielen počas plesovej sezóny, ale aj prostredníctvom pravidelných stretnutí prakticky počas celého roka. Tančiareň však presahuje tento rámec – vznikajú a prehlbujú sa tu priateľstvá. Každý nováčik prináša svoj príbeh a odnáša si nové osobné skúsenosti. O jednu z nich sa s nami podelí Ivana Indiková.
Marjánka je synonymom tanca, hudby, spevu, ale aj množstva práce, plánovania, administratívy a organizácie, ktoré nemusia byť na prvý pohľad zrejmé. Dodáva, že Marjánka je aj splneným snom jednej z jej kamarátok, Martiny Canovej, súčasnej predsedníčky spolku. Ivana sa s ňou zoznámila pred 17 rokmi, ale prvýkrát navštívila tančiareň Marjánka pred tromi rokmi. Čo ju priviedlo do tanečnej sály? Hovorí: „Rozhodla som sa, že chcem svoje deti zoznámiť so spoločenským tancom.“
Spomína si, že vždy rada tancovala. Počas tanečnej na strednej škole sa s priateľmi pretancovala až na “zlatú úroveň”. Potom na vysokej škole nevynechali žiadny ples. Postupne sa každý z nich vydal svojou cestou a Ivanu osud zavial do Viedne. S kamarátmi však zostala v kontakte, ich deti vyrástli a počas štúdia na strednej škole začali navštevovať tanečné kurzy, ktoré sú v Česku stále nepísanou povinnosťou. Vo Viedni však gymnáziá a stredné školy klasický tanec zvyčajne neponúkajú. To však nebolo prekážkou pre Ivaninu túžbu byť garde pre svoje deti. Riešenie sa našlo samo – ako opisuje: „Oprášila som telefónny zoznam, dohodla som si stretnutie s Martinou a už sme všetci spolu nacvičovali prvé neľahké kroky v rytme valčíka, valčíka, jive a ďalších. Žiaľ, môj vtedy štrnásťročný syn sa tanca rýchlo vzdal, covidové opatrenia mu hrali do karát, ale moja dcéra si tanec zamilovala.“
Marjánkové tanečné večery nie sú profesionálnou tanečnou školou, ale napriek tomu sa tu môžete naučiť základy spoločenských tancov alebo sa zdokonaliť a naučiť nové kroky a tanečné figúry. Je to predovšetkým príjemná spoločenská aktivita, stretnutie ľudí s podobnými záujmami. S kým sa tu môžete stretnúť? Najmladší účastník má sotva šestnásť rokov, najstarší výrazne cez osemdesiat. Tancuje sa na podpätkoch a v sukniach, ale aj v športovom tréningovom oblečení a obuvi. Nacvičujú sa krátke choreografie štandardných a latinskoamerických tancov a večer sa končí takmer povinnou polkou. „Naše amatérske kroky a prešľapy sú starostlivo kontrolované trpezlivými pohľadmi Elly a Jasona, profesionálnych tanečníkov, ktorí sú ochotní venovať svoj čas skupine nadšencov vo svojom nabitom programe,“ opisuje Ivana a dodáva: „Počas týchto dvoch rokov som sa z tanečného učňa zmenila skôr na garde. Z časových dôvodov chodím tancovať nepravidelne, ale o to radšej. A občas necháme tancovať mladých, s Martinou sa porozprávame, dáme si víno alebo si osladíme život medovinou, zapojíme sa do tanca – a hlavne sa zabávame. Obaja sa tešíme z úsmevov na tvárach, z rozžiarených očí všetkých zúčastnených.“
Ivana Indiková so synom
Lektori Ella a Jason (uprostred) ukazujú novú figúru